www.muslimuz

www.muslimuz

Ҳақиқий имом қандай бўлиши керак? Бугун юртимизда масжидлар, имом-хатиблар етарлими? Диний соҳа вакиллари олдида турган муҳим вазифалар нималардан иборат? Шу каби саволларга жавоб олиш мақсадида Ўзбекистон мусулмонлари идораси раиси ўринбосари Жалолиддин домла ҲАМРОҚУЛОВ билан суҳбатлашдик.

Ассалому алайкум, чекка туман ва қишлоқларда масжидлар, малакали имом-хатиблар етишмаслиги бор гап. Афсус, бу жойларда бидъат-хурофотлар, бировнинг ҳақидан қўрқмаслик, ичкиликбозлик каби иллатлар кўп учрайди. Бу муаммони ҳал этишда имом-домлаларнинг амру маъруфлари жуда зарур. Шу ҳақда фикр мулоҳазаларингизни билдирсангиз.

– Бисмиллаҳир Роҳманир Раҳим. Ва алайкум ассалом ва раҳматуллоҳи барокатуҳ. Бугун диний идора томонидан малакали имом-хатиблар тайёрлаш борасида кўп ишлар қилиняпти. Аммо чекка ҳудудларда имомлар етишмаслиги бор гап. Бу масалани ҳал этиш мақсадида диний таълим муассасаларида мақсадли қабуллар жорий этилди. Бунда имом-хатиблар етишмаётган ҳудудлар вилоят, туман кесимида ўрганиб чиқилади ва масжидга яқин манзилда истиқомат қилувчи, диний соҳага иштиёқманд уч нафар абитуриент мақсадли қабулга тавсия этилади. Уларнинг қай бири имтиҳонлардан юқори балл тўпласа, ўқишга қабул қилинади. 2022–2023 ўқув йилида ана шундай қабулга 75 та квота ажратилди. Шу билан бирга бундай ҳудудларга малакали имом-хатибларни жалб қилиш, улар учун хизмат уйларини ташкил этиш масаласи ҳам кўриб чиқиляпти. Бу лойиҳамиз тез кунларда ишга тушади ва ўз самарасини беради, иншоаллоҳ.

Айрим жойларда масжидлар камлиги ҳақиқат. Бу масала ечимига ҳаракат қилиняпти. Шу кунларда диний идорамизнинг низоми янгиланяпти. Низомга жоме масжидларнинг филиалларини очиш банди қўшиляпти. Бунда аҳоли эҳтиёжи, адади, масжидлар орасидаги масофадан келиб чиқиб, жомеларнинг филиаллари очилади. У ерда беш маҳал намоз ўқилади, аммо жоме мақомида бўлмайди. Жоме масжид имом-хатиби ушбу филиал масжиднинг имоми ҳисобланиб, унинг барча ташкилий ишларига жавобгар бўлади. Иншоаллоҳ, тез кунларда ушбу низом тасдиқланса, бу масала ҳам ўз ечимини топади.

Масжид қуриш ишларида саховатли ҳомийлар кўплаб топилади. Албатта, бу яхши. Ҳомийлик маблағлари малакали имом-хатибларни  юқорида қайд этганимиздек чекка, диний-маърифатга эҳтиёжи бор ҳудудларда фаолият юритишига йўналтирилса, аҳолининг диний-маърифий билими янада ошармиди?!

– Бу тажрибамизда бор. Диний таълим йўналишида қўлланилган услуб. Ҳозир ҳам балки масжидлар тизимида ҳам қўлласа бўлар. Буни кенгашиб, йўл-йўриғини ишлаб чиқиш даркор.

Бугун жума мавъизаларида кундалик ҳаётимиз учун зарур бўлган масжид одоблари, намоз рукнлари, ақида, мазҳаб, дуо қилиш каби муҳим масалалар кам гапирилаётгандек. Имом-хатибларимиз тезислардан ташқари жамоатнинг эҳтиёжидан келиб чиқиб, жума кунидан бошқа вақтларда ҳам мавъизалар, суҳбатлар қилса яхши бўлади. Шундай эмасми?

– Халқимизнинг маърифатга қизиқиши тобора ортиб боряпти. Шу боис улар  билан кўпроқ кундалик суҳбатлар ташкил этиш муҳим. Бу борада жума мавъизалари кенг қамровли тайёрланаётганини алоҳида қайд этиш даркор. Имомлар мазкур тезисни ўқиб берсалар ҳам, халқимиз анча манфаат олади. Бироқ имомларимиз унинг мазмун-моҳиятини жамоатга ўз тилида кенгроқ тушунтириши зарур. Шундагина кўзланган мақсадга эришилади. Қолаверса, муфтий ҳазрат бошчилигида тажрибали имом-хатиб ва уламоларимизнинг республикамиз бўйлаб масжидларда диний-маърифий суҳбатлари ташкил этиляпти. Бу ҳам халқимизнинг диний-маърифий билими юксалишида муҳим аҳамият касб этяпти.

Шунингдек, жорий йил бошидан барча имомларга беш маҳал намознинг биридан сўнг жамоатга 15 дақиқа маъруза қилиш вазифаси қўйилди. Буни имомларимиз айни кунда қай тарзда адо этяпти, бу уларнинг виждонига ҳавола.

Имом-хатиблар она тили ва адабиётни, айниқса, мумтоз адабиётларимиз дурдонларини яхши билишлари керак. Бугун яхшигина нотиқ, лекин тарих ва адабиётдан билими саёз ёки тил меъёрларини яхши билмайдиган имомларимиз ўз фаолиятида ижобий натижаларга эришиши қийин. Сизнингча, намунали имом қандай бўлиши керак?

– Албатта, бу жуда оғриқли масала. Имом сўзи араб тилида “Имамуна амомана”, яъни “олдимиздаги бошлиғимиз” деган маънони англатади. Ҳар бир имом бу сўзга мос, ҳар жиҳатдан пешқадам, барчага намуна бўлиши қийин. Айниқса, бугунги ахборот замонида бу касб янада масъулиятли бўлиб қолди.  Чунки  халқимизнинг диний эҳтиёжлари кун сайин ошиб, савияси юксалиб боряпти. Улар билан тенгма-тенг мулоқот қилиш, ўз ортидан эргаштириш учун албатта, етарлича билим ва малака керак. Бунинг учун имом замон билан ҳамнафас бўлиб, ўзининг касбий маҳоратини ошириб бориши, сўнгги  фатволардан хабардор бўлиши, кўпроқ диний-маърифий, бадиий ва турли адабиётлар мутолаа қилиши даркор.  Имомнинг илмий салоҳияти, нотиқлиги юқори бўлса, қавмнинг ҳам ҳурмати, меҳр-муҳаббати шунга яраша бўлади.

Намунали имом қандай бўлиш керак деган саволга эса доим қийналиб жавоб берамиз. Имомлик аслида масъулият ва ҳар жиҳатдан намуна бўлиш деганидир. Энг асосийси, имом меҳробнинг эгаси. Бир сўз билан айтганда, намунали имом беш вақт намозда масжидда қоим бўлган кишидир.

Бугун аҳоли ўртасида имом-хатибларимиз ҳақида нотўғри фикрларга бориб, турли таъна тошларини отаётганлар ҳам учраб туради. Бундай фикрлар пайдо бўлмаслиги учун нималар қилиш керак?

– Агар сутга бир қил тушса, дарров кўзга ташланади. Имомлик ҳам  шундай: биргина доғ барчага намоён бўлади. Шарафли касбни  оқлаш учун  меҳробнинг  масъулиятини ҳис қилиши керак. Чунки имомлик Расулуллоҳдан мерос. Ҳар бир имом доим шуни ёдда тутиб, фаолият юритиши лозим. “Агар Расулуллоҳ ҳаёт бўлганларида, у кишининг атрофида қандай жамланган бўлар эдик?”, “У зот имом бўлиб турса, ўзимизни қандай тутардик?” Мана шу саволларни ҳар бир имом ўзига бериши керак.

Имомлар – Расулуллоҳнинг меросхўрлари, дин ходими. Уларнинг ҳурматини жойига қўйиш – қавмнинг вазифаси. Имомда бирор нуқсон ёки камчилик кўринса, қавм уни ислоҳ қилсин. Орқасидан гапириб, ғийбат қилиб, гуноҳкор бўлмасин. Улуғларимиз имомларни ғийбат қилиш заҳарли гўшт ейиш билан баробар деганлар.

Ўттиз йилдан буён талабаларга дарс бериб, кўплаб ёшларга устозлик қилгансиз. Бугунги ёшлар билан ишлашда нималарга аҳамият бериш лозим? Диний-маърифий соҳани танламоқчи бўлган ўсмир ёшларга қандай тавсияларингиз бор?

– Бугун ёшлар билан ишлаш муракакаб жараён. Бу ҳақда Ҳазрат Али розияллоҳу анҳу: “Фарзандларингизга ёки ёшларга ўша замоннинг илмини беринглар. Чунки улар ўша замон учун яратилгандир”, деганлар. Демак, ҳар қандай устоз замон билан тенг юриши, ўз устида кўпроқ ишлаши даркор.

Ўз навбатида, бугун ёшларимиз илм олиши учун кенг имкониятлар борлигини ҳам алоҳида қайд этиш керак. Биргина диний таълим бўйича ўндан ортиқ билим юртлари ишлаб турибди. Ҳозир чет элда ҳам ўқиш имкониятлари яратилган. Бугун хорижда диний таълим оламан, Қуръон ёдлайман дея у жойдаги нотўғри оқимларга қўшилиб қолаётган ёшлар ҳам бор. Шу боис ота-оналардан илтимос қилардикки, фарзандини хорижга диний таълим олишга юборяптими, ҳушёрлигини қўлдан бермасин.   

Ёшларга эса доимо китоб билан ошно бўлишини тавсия қиламиз.. Аллоҳ таоло Қуръони каримнинг бир неча ўринларида бежиз: “Ушбу Китобда шак-шубҳа йўқ, у тақводорлар учун ҳидоятдир” (Бақара сураси, 2-оят) дея марҳамат қилмаган. Чунки мутолаа инсонларга тўғри йўлини кўрсатадиган маёқ. Арабларда “Китоб ўқисанг, албатта фойда оласан”, деган гап ҳам айни шу мақсадда айтилгандир.

Ёшларимиз телефону ижтимоий тармоқларга берилмасдан, кўпроқ китоб ўқисалар, келгуси ҳаётлари учун катта манфаат олади.

Шу билан бирга, ёшларимиз устоз ва шогирд анъанасига қатъий амал қилиши зарур эканини эслатиб ўтамиз. Бу амалиёт барча таълим муассасаларига тегишли.

Имоми Аъзам раҳматуллоҳи алайҳнинг “Таълим ва мутаалим” китобида бундай дейилади: “Бир фарзандни етук касб-ҳунар ёки илм эгаси бўлиши учун уч омил: болада қобилияти бўлиши, ота-онанинг эътибори, устознинг меҳри жам бўлиши лозим. Шулар жамлансагина кўзланган мақсад ҳосил бўлади. Бири кам бўлса ҳам,  натижа чиқмайди.

Ҳар йили диний таълим муассасаларини кўплаб ёшлар битириб чиқади. Бироқ уларнинг ҳаммаси ҳам ўз соҳасида фаолият юритмайди. Бунинг сабаби нимада?

– Бундай ҳолат нафақат диний таълим, балки барча соҳаларга тегишли оғриқли масала. Бунинг турли сабаблари бор. Биринчи навбатда моддиятга бориб тақалади. Иккинчиси эса, соҳага қизиққан, умрини шу ишга бағишлаган ёшлар кам. Бунинг яна бир сабаби абитуриентда касбга лаёқат, одоб, меҳр бўлмаса, қандай қилиб уни ўқишга қабул қилиш мумкин. Шунинг учун қабул жараёнларини қайтадан ўйлаб кўриш лозим.

            Бу масала аёл-қизларимизга ҳам тегишли. Чунки ҳар йили учта аёл-қизларга ихтисослашган мадрасани ўнлаб талабалар битириб чиқяпти. Лекин уларнинг кейинги фаолияти турмуш ўртоғи ёки қайнона-қайноталарининг қош-қовоғига боғлиқ бўлиб қолмоқда. Улар ҳам жамиятимиз ривожига ўз ҳиссаларини қўшсалар, аёллар ўртасида турли бидъат-хурофотлар камайган, илмли хотин-қизларимиз кўпайган бўлармиди?! Чунки аёл миллат тарбиячиси эканини унутмаслик лозим.

Бугун диний-маърифий адабиётлар масаласи турлича. Ҳар ким ўзича китоб нашр эттирмоқда. Бир меъёр йўқ. Бу адабиётлар мазҳабимизга мувофиқлигини, ҳеч бўлмаса, намозга оид китобларни идора ҳайъати кўриши керак эмасми?

– Бугун бозорларимиз ранг-баранг китоблар билан тўла. Бироқ уларнинг савияси, мазҳабимизга мувофиқлиги ҳақида яхши фикр билдира олмаймиз. Гоҳида китоб дўконларимизда бугунги кунимизга тўғри келмайдиган, одамларни чалғитадиган, фитнага сабаб бўлувчи китобларга ҳам кўзимиз тушяпти. Шу боис ноширларимиздан замон талабига мос, мазҳабимизга тўғри келадиган, кишиларга ҳақиқий диний-маърифат улашадиган китоблар чиқаришни тавсия этамиз. Энг асосийси, диний китоблар даромад учун эмас, балки чин маънода дин хизмати учун бўлиши лозим. Келгусида идорамиз ҳам бу масалада ўз таклиф ва тавсияларини ишлаб чиқади, иншоаллоҳ.

– Бугун Имом Мотуридий таълимотини халққа етказиш ҳар қачонгидан долзарб аҳамият касб этмоқда. Лекин олимнинг шахсияти ҳақида кўп гапириляпти. Аммо у зотнинг таълимоти ҳақида аниқ, содда, мухтасар манбалар  йўқ ҳисоби.

– Тўғри, Имом Мотрудий таълимотини ўрганиш, ўргатиш ва тадқиқ этиш олдимизда турган муҳим вазифалардан саналади. Бунга илк қадамлар ташланган. Бу борада Имом Мотуридий илмий-тадқиқот маркази ва Қашқадарё вилоятида Калом илми мактаби очилганини алоҳида таъкидлаш лозим. Бугун бу масканларда имом-хатибларимиз, олимларимиз ақида илми бўйича ўз малакасин ошириб, тадқиқот олиб боришяпти. Бу ишлар самараси ўлароқ, Имом Мотуридийнинг “Таъвилоту аҳли-сунна, “Тавҳид”, “Баҳрул улум” асарлари таржима қилиниб, нашр қилинмоқда. Бироқ ҳали халқимизга Мотуридий таълимотига оид содда, равон, оммага етиб борадиган китобларни чоп этганимиз йўқ. Бу бугунимизнинг талаби бўлиб турибди. Шу боис ноширларимиздан мана шундай китобларни олимлар билан ҳамкорликда ўқувчилар эътиборига ҳавола этишни тавсия қиламан. Чунки ақида, эътиқод масаласи бугун фитналар авж олган паллада ниҳоятда муҳим. Ёшларнинг ақидада адашиши эртага нафақат ота-она, балки жамиятга ҳам катта зарар бўлиши мумкин.

Пайғамбаримиз соллаллоҳу алайҳи ва саллам ҳам 23 йиллик пайғамбарлик даврларидан 13 йилини “Лаа илаҳа иллаллоҳ” калимасини, яъни ақоид таълимотини авомга ўргатганлар.

Демак, бугун ҳар бир диний соҳа вакили – у имом бўладими ё ноширми – улар олдида турган муҳим вазифалардан бири аҳолининг эътиқодини тўғри шакллантириш, Ислом таълимотини халққа етказишдан иборат. Бу йўлда барча имом-хатибларимизга куч-қувват, рушду ҳидоят сўрайман.  

 

Бобур МУҲАММАД суҳбатлашди.

mardi, 04 juillet 2023 00:00

Faxrlandik

MUNOSABAT

Har qanday shaxsning salohiyati, mehnat-u xizmatlari va albatta, munosib taqdirlanishi jamiyat hayotida nihoyatda muhim ahamiyatga ega voqea hisoblanadi. Xususan, el-yurt mehrini qozongan insonga boʻlgan yuksak eʼtibor oʻsha xalq vakillari qalbida, shuurida davom etadi. Xalq oddiygina qilib, lekin chin qalbdan, hayajon-la, “Ayni munosib insonga berilibdi!” deya munosabat bildiradi, tasanno aytadi.

Oʻzbekiston Respublikasi Prezidenti farmoniga muvofiq, Oʻrta Osiyo va Qozogʻiston musulmonlari diniy boshqarmasining sobiq raisi, muftiy, marhum shayx Muhammad Sodiq Muhammad Yusuf “Oliy Darajali Imom Buxoriy” ordeni bilan mukofotlangani haqidagi xushxabarni eshitgan ilk lahzalardayoq koʻngilda bir olam taassurot jonlandi.

Oʻrni kelganda, avvalo, mamlakatimiz ijtimoiy-madaniy-maʼrifiy hayotida Imom Buxoriy nomi bilan atalgan Oliy darajadagi orden taʼsis etilganini favqulodda unutilmas va tarixiy voqea sifatida alohida taʼkidlamogʻimiz darkor. Zero, Abu Abdulloh Muhammad ibn Ismoil Buxoriy rahmatullohi alayh bizning vatandoshimiz, faxrimiz, gʻururimiz – manglayimizda porlagan yulduzimizdir. Ul Zotning muborak ism-shariflari, imonli insoniyat maʼnaviyati pokligi yoʻlidagi bemisl xizmatlari butun dunyo islom ahli tomonidan eʼtirof etilgan va etilajakdir. 

Islomiy eʼtiqod tarixi turfa zamon va davrda oʻchmas iz qoldirgan ulugʻ va betakror insonlar tarixiga chatishib ketgan. Sobit eʼtiqod sohiblari oʻz hayot yoʻllari, soʻzlari va amallari bilan zamondoshlari uchun yoʻlchi yulduzlik vazifasini ado etgan. Fikrimcha, shayx Muhammad Sodiq Muhammad Yusuf davrimizning ana shunday zabardast insonlaridan edi.

Shayx hazratlarining Oʻrta Osiyo va Qozogʻiston musulmonlari diniy boshqarmasining raisi, mustaqil Vatanimizning birinchi muftiysi sifatidagi faoliyati nihoyatda murakkab davrga toʻgʻri keldi. Ijtimoiy hayot va diniy eʼtiqod, shaxs va jamiyat, imon va axloq tushunchalari oʻrtasidagi muloqotlar nafaqat bahsli, balki gʻoyatda ziddiyatli, hatto mojaroli kechgan vaziyatlarda keng ommani va xalqni hushyorlikka chorlash, toʻgʻri va sog‘lom yoʻlga boshlashga boʻlgan ehtiyoj nihoyatda ortdi. Muhammad Sodiq Muhammad Yusuf shaxsi butun salohiyati bilan ayni oʻsha murakkab davrda jamiyatimizning ilgʻor va yetakchi vakili sifatida namoyon boʻldi. Kaminaga oʻsha kezlar Hazratni turli vaziyatlarda, turli holatlarda koʻrish, kuzatish, ul muhtaram Zot bilan muloqotda boʻlish baxti nasib etar ekan, bir noyob jihatdan hayratga tushganimizni unutish qiyin. 

Gap shundaki, qanday mavzumuammo, qanday bahsli holat boʻlmasin, Hazrat gʻoyatda vazminlik-bosiqlik bilan munosabat bildirar, orada tugʻilgan nifoqning oqilona yechimini oʻrtaga tashlar, yanada muhimi, mulohazalarida zarracha taraddudlanish, ikkilanish, taxmin yo mubhamlikka yoʻl qoʻyilmasdi. Bu muqarrar — imonning, islomiy ilmning, tafakkur salmogʻining puxtaligi sharofati edi!

Hazrat ulkan tashkilotchi inson edi. Muftiy sifatida mamlakat diniy hayotini yoʻlga qoʻyish, ayniqsa, diniy savodxonlikni takomillashtirish borasida tinim bilmadi, xoh ilmiy­ xoh tashkiliy, xoh maʼnaviy-xoh moliyaviy muammo boʻladimi, yechimini topar, mutaxassislarni safarbar etar, ragʻbatlantirar edi. Bunda ham zohiriy, ham botiniy salohiyat (hozirgi ilmiy lahjada aytsak – xarizma!) katta taʼsir kuchi-quvvatiga ega boʻlardi.

SSSR xalq deputati sifatida Sovet Ittifoqining soʻnggi prezidenti M.Gorbachyov bilan yuzma-yuz muloqot yakunida prezident u kishidan tilga olingan diniy mavzu va muammolarni qogʻozga tushirib berishni soʻraydi. Muhammad Sodiq Muhammad Yusuf
hazratlari tongga qadar barcha muammolarni, jumladan, musulmonlarning haj ziyoratiga borish masalalarini bir necha oʻn sahifada, tabiiyki, rus tilida bayon etib, topshiradi. Kommunistlar oliy rahbari Hazrat bildirgan mulohaza, eʼtiroz va daʼvolarning birortasini rad etolmaydi...

1992-yil. Makka shahrida joylashgan Islom olami robitasida boʻlgan bir necha yigʻilishda ishtirok etishga toʻgʻri keldi. Hazratimiz arab tilida istifoda etgan maʼruzalari, nutqlari dunyo islom olamining kazo­kazolari tomonidan nihoyatda katta eʼtibor bilan tinglandi. Faxrlandik, boshimiz osmonga yetdi! Ayni damda Oʻzbekiston Prezidentining ushbu farmoni Hazratimiz hayotlik chogʻlarida aʼzosi boʻlgan koʻplab xalqaro islomiy tashkilotlar tomonidan zoʻr eʼtibor va mamnunlikka sazovor boʻlishiga shubha yoʻq.

Hazratning diniy maʼrifat targʻiboti yoʻlidagi xizmatlari beqiyos. U kishi katta gʻayrat, adoqsiz muhabbat va taʼrifga sigʻmas jonbozlik ila mehnat qildilar: oʻnlab asarlari millionlab nusxalarda mamlakatimizda, xorijiy diyorlarda qoʻlma-qoʻl oʻqilmoqda.

...Hazratga yoshligidayoq otalari kitob sovgʻa qildi. Bu – Ismoil Buxoriyning “Al-adab al-mufrad” nomli ikkinchi bosh asari edi. Tarix gʻildiragi dorilomon zamonlarga yetkazmoqda xalqimizni. Buyuk muhaddis qalamiga mansub oʻsha asar Shayx Muhammad Sodiq Muhammad Yusuf hazratlari tarjimasida “Odoblar xazinasi” nomi
bilan (4 jilddan iborat) koʻngillarimizni munavvar qilmoqda.

Qadri baland donishmand zotlarimiz merosi ardoq topgan yurtda imon-eʼtiqod, jumladan, poklik, toʻgʻrilik xalqimizning ardoqli fazilatlariga aylanaveradi.

Xurshid DOʻSTMUHAMMAD,

Oʻzbekiston Respublikasi Oliy Majlisi Qonunchilik palatasi deputati,

yozuvchi

Manba: “Yangi O‘zbekiston” gazetasi 2023-yil 4-iyul, 130-son

“Ҳаж – 2023” мавсумини кўтаринки кайфиятда якунлаган зиёратчиларимиз жорий йил 4-22 июль кунлари юртимизга қайтиб келади.

Юртдошларимиз Жидда шаҳридан Ўзбекистоннинг 10 та ҳудуди – Тошкент, Наманган, Фарғона, Қарши, Термиз, Самарқанд, Бухоро, Навоий, Урганч ва Нукус сари парвоз қилиб, қайтиб келадилар.

“Ҳаж – 2023” тадбирининг узлуксиз ва тартибли ўтказилишида “Uzbekistan Airways” акциядорлик жамиятидан малакали учувчи ва борткузатувчилари жалб этилган. Ҳожиларимизга ҳаво саҳнида турли таом ва ичимликлар тақдим этилади.

Сафарларингиз бехатар бўлсин, азиз ҳожиларимиз!

#haj2023

Ўзбекистон мусулмонлари идораси
Матбуот хизмати
Muslim.uz
@muslimuzportal | @Muftiy_Nuriddin_domla |@diniysavollar

Congratulations from the Ulama (Highly prominent religious scholars) Council of the Muslim Board of Uzbekistan.

Thanks to the Creator, the reforms in the religious and educational sphere carried out in the new era of our development are highly recognized in the Muslim world. In recent years, the full provision of freedom of conscience and faith in our country, the rapid development of relations with Arab-Muslim countries and the activation of cooperation with influential organizations are a clear confirmation of our opinion.

Recently, the chairman of Muslim Board of Uzbekistan, Mufti Sheikh Nuriddin Kholiknazar Hazrat was accepted as a member of the International Council of Muslim Ulama and began to work in the ranks of this international organization. It has been a great result of significant work in this sphere. Also, this status is an international recognition of reforms in the religious and educational sphere carried out in new Uzbekistan and is a high assessment of the contribution of the ulama of our country to the development of our religion.

The letter addressed to Muslim Board of Uzbekistan by the chairman of the International Council of Muslim scholars, professor Dr. Ali Muhyiddin Karadoghiy, reads:

 - The International Council of Muslim scholars wishes you constant health and success, expressing its high esteem. I send my sincere greetings and high reverence to you and to Muslim Board of Uzbekistan...

 I am pleased to inform you that the Chairman of the Muslim Board of Uzbekistan, Mufti Sheikh Nuriddin Kholiknazar was accepted as a member of the international Muslim Ulama Council of His Highness.

 We believe that the participation of Mufti Sheikh Nuriddin Kholiknazar's Highness in the ranks of the International Muslim Ulama Council will further develop our joint efforts in the service of Islam and muslims all over the world.

At the same time, a separate letter from the Head of this International organization to the Chairman of Muslim Board of Uzbekistan, the virtuous Sheikh Nuriddin Kholiknazar hafizahullah Hazrat, begins with such sentences:

 - The International Council of Muslim Ulama wishes you to always be healthy and successful, expressing its highest respect and reverence.

 We ask Allah to help you to be active member supporting the activities of the organization, to help in the service of the Muslim community, to make your contribution to the realization of its goals in solving various problems...

It should be noted that professor Dr. Ali Muhyiddin Karadoghiy expressed satisfaction in his letters that he had the opportunity to cooperate with the Ulama of Muslim Board of Uzbekistan. It was hoped to strengthen solidarity among Muslims and find a joint solution to existing problems. He also expressed confidence that these cooperation ties will serve as a solid foundation for these higher goals and will provide the basis for the exchange of scientific and educational experience.

It should be noted that the acceptance of Sheikh Nuriddin Kholiknazar's Highness in this prestigious organization is the result of the 35 years of hard work with the support of Allah in spreading the enlightenment of Islam and ensuring the need for Muslims.

In the Mufti activities of the Shaykh Hazrat, there are worthy contributions to the reforms of our country particularly, the launch of research centers, the establishment of a Fatwa Center, the opening of mosques and madrasas, Quran courses, improvement of activities of researches of the heritage of Ulama and a sharp increase in the number of pilgrims, of course.

The proposals of the Mufti Highness at international conferences in Saudi Arabia, the Arab Republic of Egypt, Turkey, Azerbaijan, Germany and Kazakhstan, Kyrgyzstan were highly appreciated in the international arena as a solution to religious and educational reforms and problems that afflict Muslims.

Sheikh makes regular appearances in our country and foreign media. In particular, the number of permanent observers on social networks is more than 2 million 200 thousand people. 10 books and CDs, DVDs have been published describing the themes of Allah's spiritual upbringing, decency, enlightenment, child-rearing, parental veneration, and feelings of love for the motherland.

Mufti Highness were elected to responsible duties such as the supreme governing bodies of the Muslim Board of Uzbekistan — the Council of Ulama, the Chairman of the Supreme Jury, the Chairman of the international scientific council of the Imam Moturidi International Research Center. He was also awarded the scientific title "Honorary doctor" by the Scientific Council of the International Islamic Academy of Uzbekistan.

The next rank and status of Mufti Sheikh Nuriddin Kholiknazar imposes honor and responsibility on His Highness.

As additional information, the International Muslim ulama council is an independent, prestigious organization formed in 2004 by 50 Ulama. It is headquartered in Doha, the capital of Qatar.

 The goals of the organization are: to increase the status of Ulama in society, to develop proposals for solving problems of communities, and to make practical efforts.

 The organization's tasks are: to broaden the education of the Islamic religion, to bring the teachings of Islam to the public through modern media and propaganda, as well as to build on science and moderation in every activity and to deal with important issues in the lives of Muslims.

The organization’s structure and form of government: the council is headed by the secretary-general and his three deputies. The council also includes such chapters as "admission to membership", "fikh and fatwas", "culture, ideas and studies", "Islamic issues", "working with the media and the public", "translations and interpretation", and "dialogue".

 The International Council of Muslim ulama has done several important things in its history. In particular, it made a worthy contribution to the establishment of peace in the Darfur region of Sudan.

It has produced fatwas on "against kidnapping and trafficking" and "on the grave sin of killing innocent people". It also publishes its own attitudes and statements on the unrest in certain countries.

Currently, the Council has 46 of the most prominent influential Ulama members in the Muslim world. The late Sheikh Mohammed Sadiq Muhammad Yusuf Hazrat had been a member of this organization during his lifetime.

The participation of Mufti Sheikh Nuriddin Kholiknazar Hazrat, Chairman of the Muslim Board of Uzbekistan, in this organization serves as an important factor in further strengthening Uzbekistan's cooperation with the Muslim world, finding solutions to the problems ahead of us and strengthening the solidarity of the Islamic community.

Also, the appropriate participation of the members of our country in international conferences makes an important contribution to the world community to further promote the scientific heritage of our scholars and bring to a new level the work in the direction of combating against ignorance.

 

Ulama Council of the Muslim Board of Uzbekistan,

 June 27, 2023, Hijri 1444 year 9-Zulhijja,

 Tashkent City

 

Muslim Board of Uzbekistan

Press service

muslim.uz

 

#haj2023

Ўзбекистон мусулмонлари идораси
Матбуот хизмати
Muslim.uz
@muslimuzportal | @Muftiy_Nuriddin_domla | @mp3muslim | @diniysavollar

Page 12 sur 635

Видеолавҳалар

Top